Jdi na obsah Jdi na menu
 


Nemčinianske vinice

11. 10. 2007
 
nNa nemčinianske vinice sa chodilo dvoma cestami. Jedna viedla cez spomínaný Chríb a druhá z druhej strany Hôrky . Horná časť obce chodila prvou cestou a dolná druhou. Cez Chríb sa chodilo pešo, na voze však všetci chodili poza Hôrku z druhej strany. Na vozoch ťahaných koňmi alebo kravami či volmi sa na vinice chodilo v zime, keď sa na saniach vyvážal do viníc hnoj a v lete, keď sa odvážalo z viníc hrozno. Na ceste na vinice ľudí vítala socha sv. Urbana, ktorá bola v malej kaplnke. Tu sa na jar na sv. Urbana konali modlitby k sv. Urbanovi, ochrancovi viníc a vinárov. Išlo sa spoločne v sprievode od kostola . Bola to pekná tradícia, ktorá trvala až do konca trvania nemčinianskych viníc. Hneď za kaplnkou na svahu bola tzv. panská vinica, ktorá patrila pánovi nemčinianskeho kaštieľa, ktorý bol bohatý a vlastnil mnohé pozemky. Od sedliackych viníc odlišovala tým, že bola vysadená ušľachtilými odrodami hrozna – štepmi. Hrozno bolo vedené na drôtoch –používal sa výraz drôtenka. Jediný postrek proti škodcom bola modrá skalica. Obrábali ju sluhovia a najatí dedinčania. Zvyčajne tí, ktorí nevlastnili alebo mali málo vlastných pozemkov. Súčasťou tejto vinice bol i jabloňový sad na Frajkovej (pomenovanie časti chotára), ktorý s vinicami na kopci susedil. Vo vinici stromy neboli. Vinicu strážil najmä v čase dozrievania hrozna vincúr, ktorý i riadil práce vo vinici. Po vzniku JRD sa ešte istý čas využívala, pokiaľ neprišiel modernejší spôsob pestovania hrozna.
 
nDruhú časť viníc tvorili sedliacke vinice. V podstate mali všetky podobnú výsadbu. Na kraji vinice pri ceste bola istá časť zatrávnená. Tu bol zasadený i nejaký ovocný strom( zvyčajne čerešňa, hruška, jabloň) a z zopár kríkov ríbezľa a egreša. Broskyne bývali vysadené priamo vo vinici. Tieto bývali bohato obsypané plodmi, pretože v tom čase neboli napádané dnešnými chorobami. Stromy sa vôbec nepostrekovali proti chorobám, nebolo treba. Tu pod stromami si (najmä v nedeľu alebo vo sviatok ) po letániach v chládku v letnom období sedliaci posedeli a porozprávali sa. Zvyšok bol vysadený viničom. Pestovali sa najmä tzv. samorodáky. Najmä to boli: otelo, delevár, konkordia a iné podobné druhy. Sem tam sa objavili i nejaké štepy. Hrozno z viníc malo svoju charakteristickú vôňu vďaka vhodnej polohe, pôde  a slnečným lúčom.